Čo sa stalo s telefónmi x86?

Niektorí z vás sa možno čudujú, prečo smartfóny x86 už nie sú vecou, ​​no mnohí ďalší pravdepodobne vôbec nevedeli, že vôbec existujú. Od roku 2012 začali spoločnosti uvádzať na trh smartfóny využívajúce procesory Intel x86 Atom, produktový rad, ktorý spoločnosť propagovala ako jeden z najdôležitejších. Trh so smartfónmi bol sám o sebe dostatočne lukratívny, ale existovali aj iné prípady použitia, pre ktoré by bol Atom skvelý. Intel musel iba prelomiť zovretie Arma na telefónoch a procesory Intel by boli kdekoľvek.

Od roku 2018 sa smartfóny x86 vydali cestou dodo a Atomu sa podarilo dostať sa na náš zoznam najhorších procesorov Intel všetkých čias. Pri spätnom pohľade nie je neuveriteľné, že Intel dokázal niečo tak hrozne potrápiť. Tá totiž od roku 2017 až donedávna chybovala doslova v každom segmente svojho biznisu. Neúspech Intelu dostať sa do smartfónov bol ale komplikovanejší ako zlá technológia či obchodné chyby.

Stručná história Atomu a smartfónov

Od polovice roku 2000 sa Intel aj AMD zamerali na vývoj menších, efektívnejších verzií ich tradičného kremíka. AMD sa uspokojilo len s výrobou menších počítačov a notebookov so svojimi APU Bobcat, ale Intel mal veľké nápady s konkurenčnými čipmi Atom, ktoré boli prvýkrát oznámené v roku 2008. Nebudú to len počítače v domácom kine a malé notebooky; chcelo dobyť svet. Atom by sme videli v hudobných prehrávačoch, televízoroch, GPS zariadeniach, vreckových herných konzolách a áno, smartfónoch. Intel sa chystal napochodovať priamo do najdôležitejšej pevnosti Arm a jednoducho ju vziať.

Samozrejme, Atom sa hneď nedostal do smartfónov, pretože Intel musel položiť základy. Takže roky 2008 a 2009 prišli a odišli bez telefónov x86. Intel konečne v roku 2010 predstavil procesor Atom, ktorý bude používať pre telefóny s názvom Moorestown. Iste, stále to muselo zápasiť s tým, ako boli výrobcovia telefónov zvyknutí vyrábať čipy ARM, ale Moorestown bol taký pokrokový a výkonný, že Intel si bol istý, že prinúti tri z piatich popredných smartfónových spoločností vyrábať zariadenia využívajúce Atom lupienky.

Vylialo sa veľa atramentu, prečo sa stratégia Intelu nikdy nikam nedostala.

Rok 2010 prišiel a odišiel bez akýchkoľvek oznámení o smartfónoch x86, ale nikto to neočakával tak skoro. Potom prišiel a odišiel rok 2011 bez smartfónov či dokonca oznámení o budúcnosti. Prvý telefón na báze Atom vyšiel v roku 2012, ale išlo len o referenčný návrh, ktorý vytvorili spoločnosti Intel a Google, nie o vysokovýkonné zariadenie, aké všetci chceli. Približne v rovnakom čase však Motorola, ZTE a Lava sa stali prvými partnermi Intelu v smartfónoch. Konečne sme videli nejaký impulz.

Nasledujúce štyri roky sa však v skutočnosti nič nestalo – žiadne veľké víťazstvá v dizajne, žiadne úžasne rýchle procesory Atom. Ale v roku 2016 Intel urobil veľké oznámenie: Zrušilo svoje nadchádzajúce Atom SoC pre telefóny. A to bolo všetko. Žiadne SoC neznamenali žiadne ďalšie smartfóny x86, aj keď Atom stále dostával aktualizácie. Intel vytvoril posledný Atom SoC pre spoločnosť, s ktorou uzavrel dohodu, ale to bolo všetko. Posledný smartfón s technológiou Atom vyšiel v roku 2018 a bolo zle.

Tu sa veľmi krátky príbeh x86 smartfónov končí. Vylialo sa veľa atramentu, prečo sa stratégia Intelu nikdy nikam nedostala, no existovalo niekoľko závažných dôvodov, prečo ju Intel musel v roku 2016 ukončiť. Tu je pitevná správa.

Atom mal problém preniknúť do softvérového ekosystému telefónov

Najväčšou a najzrejmejšou prekážkou pre Intel bol softvér. Mnoho ľudí vedelo, že to bude problém už v roku 2008, keď bol uvedený na trh, pretože Arm ovládal trh smartfónov. Teraz to nebolo len o spoločnostiach zvyknutých spolupracovať so spoločnosťou Arm alebo používať čipy ARM vo svojich telefónoch. Väčším problémom bolo, že softvér bol vyrobený pre CPU ARM nemohol bežať ďalej čipy x86.

V podstate každý CPU využíva architektúru inštrukčnej sady (alebo ISA), ktorá definuje, čo môže CPU v podstate robí a ako číta kód (a mám na mysli skutočné jednotky a nuly a nie kódovací jazyk ako Python alebo C++). Arm mal (a stále má) v telefónoch veľkú výhodu, pretože všetok softvér bol vyrobený pre čipy ARM, od operačných systémov ako iOS a Android až po aplikácie, ktoré bežia na operačných systémoch.

Intel vedel o výzvach pri zavádzaní nového ISA na trh, ktorý bol zvyknutý používať iný. Itanium, prvé 64-bitové procesory spoločnosti, používalo skôr nový IA-64 ISA než vylepšenú verziu x86, ktorá bola schopná 64-bitového bola nakoniec pre Itanium fatálna chyba. Konkurenčné čipy Opteron od AMD používali x86-64 ISA a zaberali takmer 25 % trhu serverov. Nakoniec musel Intel hodiť uterák do ringu a vyrobiť svoje vlastné serverové čipy x86-64, Xeon, a tiež používal x86-64 pre všetky svoje ostatné procesory a odvtedy používa.

Napriek tomu to bola vec, ktorú Intel videl na míle ďaleko, a s dostatočným zanietením pre smartfóny to bolo niečo, čo sa dalo prekonať. V skutočnosti existovalo veľa smartfónov, ktoré používali procesory Atom, ako napríklad séria Zenfone od Asusu, ktorá bola jedným z najväčších víťazstiev Intelu. Boli tu však aj ďalšie komplikujúce faktory.

Intel neposkytol Atom zdroje, ktoré potreboval

Atom sa pamätá na to, že je dosť pomalý, a nie je to úplne neopodstatnené. Hoci čipy Atom neboli všeobecne zlé (jeden z prvých x86 smartfónov bol skutočne celkom slušný z hľadiska výkonu), nedokázali sa zmerať s čipmi založenými na ARM od spoločností ako Qualcomm a Apple. Nebol to len dôsledok zlého inžinierstva zo strany Intelu, ale aj nedostatku priorít, ktoré znevýhodňovali Atom.

Procesné uzly sú naozaj dôležité pre čipy smartfónov. Inovácia z jedného procesu na ďalší zlepšuje nielen hustotu (to znamená, že môžete vyrábať menšie čipy alebo vtesnať viac dielov do rovnakého priestoru), ale tiež zlepšuje výkon a efektivitu, čo je obzvlášť dôležité. Vyššia účinnosť znamená lepšiu výdrž batérie a tiež lepší výkon pri rovnakej spotrebe energie. Spoločnosť Intel však vždy nechala svoje procesory pre stolné počítače, notebooky a servery získať prvé informácie o najnovších procesoch, pričom Atom sa aktualizuje približne o rok alebo dva neskôr každú generáciu. Niet divu, že Atom nebol taký rýchly.

Extremetech tiež predložil teóriu, že Intel nechcel zmeniť svoj obchodný model ani pre Atom. Píše sa v roku 2016 krátko po tom, čo Intel zrušil svoje čipy pre smartfóny Atompublikácia uviedla, že Intel „nebol ochotný riskovať narušenie ekonomického modelu, ktorý ho premenil na titána Intel sa nechcel pustiť do výroby lacných procesorov pre telefóny, keď by mohol dosiahnuť väčšie marže v iných trhy. Potom, čo stratila miliardy a miliardy dolárov napoly pokusmi, vzdala to hneď, ako sa pre spoločnosť zdali ťažké časy.

V konečnom dôsledku sa Intel stal príliš veľkým pre svoje slabiny

Medzi extrémnymi ťažkosťami preniknúť do zavedeného hardvérovo-softvérového ekosystému (najmä ak vezmeme do úvahy, že Intel už s tým mám skúsenosti z prvej ruky) a všeobecná nedbanlivosť voči Atomu, je jasné, že Intel sa precenil, pokiaľ ide o smartfóny. Myslel si, že práve preto, že ide o priemyselného titána, môže vstúpiť na trh s telefónmi a vlastniť ho tak, ako to bolo so stolnými počítačmi, notebookmi a servermi.

Práve tá istá arogancia viedla k tomu, že Intel si myslel, že by mohol len kupovať spoločnosť za spoločnosťou za miliardy dolárov, s cieľom dosiahnuť absurdne vysoký zisk z generácie na generáciu so svojím 10nm uzlom a zachytiť 30 % celého trhu s kremíkomvrátane CPU, GPU a FPGA. Toto všetko vybuchlo Intelu do tváre, rovnako ako to bolo s x86 telefónmi, a hoci to bolo vždy Bude to náročný boj o to, aby x86 prežilo na trhu smartfónov, ale nerozvážnosť Intelu bola možno tým, čo ho odsúdilo na neúspech.