Fuchsia od Googlu je operačný systém pre smartfóny s novým používateľským rozhraním, ale bez linuxového jadra

click fraud protection

Operačný systém Fuchsia od Googlu sa naďalej rýchlo vyvíja a jeho časť je možné zažiť aj na Androide. Čítajte ďalej a dozviete sa viac o Fuchsii a Armadillo!

Ako je zvykom pri všetkom Google, ak existuje, musí ich byť viac. Vtipy bokom, zdá sa, že Google má veľký záujem vychovať a udržiavať nielen Android a Chrome OS ako životaschopné a bežné operačné systémy, ale zároveň sa chystajú priniesť ďalší operačný systém v podobe z Fuchsiová.

Fuchsia bola naposledy sa o ňom hovorilo v auguste 2016, ale OS bol vo svojej primitívnej forme a práve sa formoval. Odvtedy spoločnosť Google usilovne, aj keď diskrétne, poskytuje novému OS viac obsahu.

Fuchsia je nový operačný systém s otvoreným zdrojom od spoločnosti Google, ktorý nevyužíva jadro Linuxu. Namiesto toho Fuchsia používa mikrokernel vyvinutý spoločnosťou Google s názvom purpurová. The Magenta Kernel nasleduje licencia v štýle MIT, ktorá umožňuje ostatným robiť s kódom, čo chcú (vrátane úprav, distribúcia a uchovávanie uvedených úprav v súkromí), pokiaľ je pôvodná licencia dostupná niekde v derivát.

Magenta je základná platforma, ktorá poháňa operačný systém Fuchsia. Magenta sa skladá z mikrojadra (zdroj v jadre/...), ako aj z malej sady služieb používateľského priestoru, ovládačov a knižnice (zdroj v systéme/...) potrebné na spustenie systému, komunikáciu s hardvérom, načítanie procesov používateľského priestoru a ich spustenie, atď. Fuchsia stavia na tomto základe oveľa väčší OS. Magenta sa zameriava na moderné telefóny a moderné osobné počítače s rýchlymi procesormi, netriviálnymi množstvami pamäte RAM s ľubovoľnými perifériami, ktoré vykonávajú otvorené výpočty.

Ide o jednoznačnú zmenu oproti GPL v2, ktorá nasledovala po linuxovom jadre Androidu, ktorá uložila povinnosť modifikátor (zvyčajne OEM) pre otvorené zdroje kódu sa zmení, ak upravia a distribuujú akúkoľvek časť kód. V závislosti od toho, na ktorej strane stojíte, sa dá argumentovať výberom licencie a odchýlka od linuxového jadra je k lepšiemu alebo k horšiemu.

Ostatné časti OS sú licencované samostatne a často aj jednotlivo v rámci BSD License 2.0, Apache 2.0 a MIT.

Ars Technica poznamenáva, že rozhranie a aplikácie na Fuchsii sú napísané pomocou Google Flutter SDK, projekt schopný produkovať multiplatformový kód, ktorý môže bežať na Androide aj iOS. Aplikácie Flutter sú napísané v Dart, internom jazyku Google pre vývoj webových aplikácií, ktorý sa zameriava na vysokovýkonné aplikácie pre mobilné zariadenia. Fuchsia má tiež grafiku založenú na Vulkan vykreslenú tzv Escher, ktorý Ars Technica spomína ako zdanlivo vytvorený na mieru pre spustenie tieňového Material Design UX od spoločnosti Google.

Keďže rozhranie Fuchsie je napísané s crossplatformovým Flutter SDK, je možné spustiť časti Fuchsie na zariadení so systémom Android. Hotfix.net vynesené na svetlo ako postaviť pásavca, v podstate demo aplikácia na predvedenie toho, ako by vyzeralo systémové používateľské rozhranie Fuchsie. Môžete si stiahnuť zdrojový kód Fuchsie a skompilovať Rozhranie systému Fuchsia ako apk pre Android a nainštalujte ho do svojho zariadenia. V prípade, že nechcete ísť touto cestou, ani čakať, kým to niekto skompiluje a distribuuje, Hotfix.net bol taký láskavý, že zahrnul demo video rozhrania:

Keďže systémové používateľské rozhranie pozostáva z množstva zástupných symbolov pre komponenty, ktoré sú v rôznych fázach vývoja, s používateľským rozhraním SystemUI toho zatiaľ veľa robiť nemôžete. Domovská obrazovka Fuchsie v jej súčasnej podobe pozostáva z vertikálneho rolovacieho zoznamu s informačným widgetom v strede, ktorý zobrazuje dátum, vaše mesto a váš profilový obrázok. Nad touto miniaplikáciou je to, čo sa javí ako Nedávne aplikácie, a posúvanie pod touto miniaplikáciou vyvolá návrhy podobné Asistentovi Google, ktoré sú momentálne iba zástupnými symbolmi. Ťuknutím na miniaplikáciu sa do určitej miery obnoví predstava rýchlych prepínačov systému Android.

Používateľské rozhranie Armadillo obsahuje aj funkcie multitaskingu s lepšou správou okien, ako je to v súčasnosti v systéme Android. Existuje mnoho spôsobov, ako môžete usporiadať aplikácie, vrátane otvorenia štyroch aplikácií naraz alebo dokonca použitia rozhrania s kartami. Používateľské rozhranie Armadillo obsahuje aj klávesnicu Fuchsia s novou tmavou témou.


Je úplne jasné, že fuchsia ako operačný systém je stále veľmi v ranom štádiu. Stačí sa pozrieť na Android, aby ste si uvedomili, koľko úsilia je potrebné na vytvorenie operačného systému a jeho vylepšovanie čo vám zase poskytne odhad, ako ďaleko je fuchsia ako „produkt pre verejnosť“ v budúcnosti.

Nakoľko Google bol tiež ticho k celému OS a jeho pokroku, je ďalej ťažké odhadnúť, akú budúcnosť tento OS má, ak vôbec áno. Ars Technica cituje vývojára Fuchsie Travisa Geiselbrechta, ktorý povedal:

[Fuchsia] nie je hračka, nie je to 20% projekt, nie je to skládka mŕtvej veci, o ktorú sa už nestaráme.

Zatiaľ čo vývojár trvá na tom, že Fuchsia je viac než len dočasný úlet, nestála povaha Googlu (a Alphabetu) je, žiaľ, dobre známa.

Ars Technica špekuluje, že operačný systém vo svojom súčasnom stave vyzerá ako nová vetva Androidu, v ktorej Google opravuje veľa zo svojich raných a základné chyby a využil množstvo svojich skúseností, ktoré nadobudol v priebehu rokov pri budovaní najpopulárnejšieho smartfónu na svete OS. S Fuchsiou sa Google môže od základu úspešne oddeliť od linuxového jadra a od Javy – úloha, ktorá by inak bola v súčasnosti v Androide veľmi, veľmi ťažká.

Budúcnosť Fuchsie je vzrušujúca. Toto môže byť ďalšia veľká vec a môžete ju zažiť skôr, ako sa stane ďalšou veľkou vecou. Pokyny, ako vytvoriť používateľské rozhranie Armadillo od Fuchsie a vyskúšať si ho v systéme Android, nájdete ďalej Hotfix.netstručný návod. Môžete si tiež pozrieť zdrojový kód Fuchsie na adrese Github alebo GoogleSource.

Aký je váš názor na Fuchsiu a jej používateľské rozhranie Armadillo? Aká je podľa vás budúcnosť pre Fuchsiu, Android a Chrome OS? Dajte nám vedieť svoje myšlienky v komentároch nižšie!

Zdroj 1: Hotfix.netZdroj 2: Ars Technica