Zvuková karta je vo všeobecnosti interná rozširujúca karta pre PC, ktorá poskytuje vstup a výstup pre zvukové signály. V profesionálnych zvukových prostrediach sa externé zvukové rozhrania môžu nazývať aj zvukové karty. Väčšina moderných základných dosiek obsahuje vstavaný audio vstup a výstup, ktoré sú vysoko kvalitné, ale veľa audiofili radšej míňajú peniaze navyše na kúpu samostatnej zvukovej karty, keďže produkujú vyššie vernosť zvuku.
Technipages vysvetľuje zvuková karta
Zvukové karty používané na použitie DAC (digital-to-analog Converter) na konverziu digitálnych audio signálov z z počítača do analógových signálov, ktoré sa môžu preniesť do reproduktorov alebo slúchadiel potenciálne cez an zosilňovač. S príchodom digitálneho prehrávania zvuku sa moderné zvukové karty zbavia DAC a všetky svoje zvukové spracovanie vykonávajú hardvérovo pomocou DISP (Digital Signals Processor) pred výstupom zvuku.
Hlavnou funkciou zvukovej karty je výstup najvyššej možnej kvality zvuku z rôznych zdrojov a potenciálne viacerých zdrojov naraz. Zvukové karty majú tendenciu vyžadovať špecifické ovládače, aby sa zabezpečilo, že karta správne komunikuje s operačným systémom, v niektorých prípadoch populárnych modelov môžu byť tieto ovládače predinštalované v operačnom systéme, v iných prípadoch ich možno bude potrebné stiahnuť z výrobca. Zvukové karty USB existujú, hoci vyžadujú zásuvku USB 2.0, aby fungovali naplno.
Bežné použitie zvukovej karty
- Hlavnou funkciou zvukovej karty je prehrávanie zvuku, zvyčajne hudby, s rôznymi formátmi a stupňami ovládania.
- Zvukové funkcie sú vo všeobecnosti integrované do základnej dosky pomocou komponentov podobných tým, ktoré sa nachádzajú na zásuvných zvukových kartách.
- Dôležitou charakteristikou zvukovej karty je polyfónia, ktorá sa týka jej schopnosti spracovať a vydávať viacero nezávislých hlasov alebo zvukov súčasne.
Bežné nesprávne použitie zvukovej karty
- Zvuková karta je technológia v reproduktore – používa sa na prehrávanie zvukov z rôznych zariadení.